Dnes je utorok, 09.august 2022, meniny má: Ľubomíra
Čas čítania
2 minutes
Zatiaľ prečítané

Smútku sa nepoddám

december 31, 2021 - 08:30
Herečka Zuzana Kocúriková chodí a vystupuje ladne ako mačka. Svojej profesii je naplno oddaná a radosť jej robí aj vnúčik Oliver, dcéra Katka, manžel Peter a prekrásna záhrada na Záhorí, ktorú sama vytvorila. Trápi ju len, že na kultúru v našej krajine sa absolútne nemyslí.
Foto: 

Do sveta filmu ste vstúpili veľmi mladá... A hneď po boku veľkej filmovej hviezdy. 

Áno, medzi moje prvé filmy patril francúzsky koprodukčný film Muž, ktorý luže (1967) so svetovou hviezdou Jeanom-Louisom Trintignantom. Mala som vtedy osemnásť rokov. Pre mňa boli tí uvoľnení ľudia z Francúzska, akoby prišli z Marsu, u nás bolo všetko šedivé, zošnurované, nik nesmel vytŕčať. Príval slobody, ktorý so sebou priniesli, ma úplne ohúril. Hneď som sa stala náčelníčkou hippies. Chodila som bosá po meste, so sukňou pod zadkom.  

V čom boli divadlá iné v tých časoch, než sú dnes?

Divadelní režiséri sa nám hercom venovali a my sme pri tom rástli. Teraz mám pocit, že sa venujú skôr vonkajšej stránke hry a s hercami už pracuje málokto. Keď som bola mladá, tak sme v divadle veľmi družne žili, dokonca sme niekoľko Vianoc za sebou trávili spoločne s našimi rodinami v Tatrách.

Hrávate s mladými hercami (napríklad s Jánom Koleníkom a ďalšími), ste s nimi na jednej vlne, alebo cítite generačný rozdiel?

Keď som bola mladá a nastúpila som do divadla, mala som šialenú trému, teraz sa už generačné rozdiely úplne zotreli. Možno aj preto, že staršie ženy sa správajú ako mladé. Rozdiely sú aj vždy budú medzi menej a viac talentovanými a medzi slušnými a menej slušnými. 

Ako si spomínate na prácu v televízii a s ňou spojené legendárne bratislavské pondelky?

Bola to naplnená a zmysluplná práca, najmä v Prahe sa mi stáva, že na ne ľudia radi ešte aj teraz spomínajú. V tých časoch bola televízna práca úplne o niečom inom, mám na celé to obdobie úžasné spomienky. Ja som začala v televízii pracovať od prvého ročníka na VŠMU a všetky jej zložky boli na vysoko profesionálnej úrovni. Každý robil to, čo naozaj vedel a najlepšie, ako len bolo možné. Celý kolektív pracoval s úprimným nadšením, aj napriek nedokonalej technike, ktorá v tej dobe bola. Na všetko bol dostatok času, na rozdiel od súčasnosti. Televízne pondelky povznášali ľudí.  

Ste narodená v znamení Strelca, u ktorých je potreba slobody veľmi silná, veríte na veci medzi nebom a zemou?

Áno, verím. Herečka Vilma Jamnická ma zasvätila do tajov znamení a naozaj to funguje. Ale zároveň sa držím hesla, že žijem najlepšie, ako viem. Nechcem zodpovednosť za svoj život hádzať na iné záležitosti. Moja mama mi vždy hovorila, že indiáni sa nesťažujú a neplačú. Keď sme sa so sestrou poranili, ani sme jej to nemohli ukázať. Sprchovali sme sa v studenej vode a v novembri sme chodili plávať. Boli sme obrnené voči pesimizmu a myslím, že mi to pomáha doteraz. Odmietam sa poddať. Aj svojej dcére to vždy vravím.

Viac sa dočítate v aktuálnom vydaní týždenníka Slovenka.

- - Inzercia - -