Dnes je utorok, 09.august 2022, meniny má: Ľubomíra
Čas čítania
1 minute
Zatiaľ prečítané

Príbeh: Nutkanie kontrolovať priateľa je príliš silné. No nemienim to meniť

apríl 03, 2019 - 17:30
Viem, že kontrolovanie partnerovho mobilu môže byť začiatok konca, ale to nutkanie je silnejšie. Spravíte to raz a už sa nezastavíte. Aspoň v mojom prípade to platí určite.
Foto: 

Keby Milošovi nezačal zhruba pred troma mesiacmi niekoľko večerov po sebe pípať mobil, pravdepodobne by som si nič nevšimla. Keď to začalo, vyberali sme si práve jarnú dovolenku a sústavné vyzváňanie správ ma znervózňovalo. Priateľ mi povedal, že jeho kamarát potrebuje poradiť s počítačom a tak sa ho snaží prostredníctvom správ navigovať. Na moju otázku, či by predsa len nebolo jednoduchšie vybaviť to telefonicky, neodpovedal.

Tento scenár sa opakoval šesť večerov po sebe. A Miloš na každú z tých správ so zvláštnym výrazom v tvári a zastretým úsmevom reagoval. Bolo mu jedno, či máme rozpozeraný film, riešime výdavky na našu spoločnú domácnosť alebo debatujeme o problémoch v práci. Akonáhle zazvonil telefón, všetko šlo bokom.

Postupne som si začala všímať, že partner je s telefonóm "zrastený". Nosil ho so sebou všade a nabíjal ho výlučne v aute. Ak sa mi z času na čas podarilo využiť pár sekúnd, keď si odskočil zaliať kávu alebo pripraviť niečo na jedenie, nikdy som mu v telefóne nič nenašla. Medzi správami a ani telefonátmi nemal žiadnu komunikáciu, ktorá by vzbudzovala podozorenie. A práve tým moja neistota narastá.

Som presvedčená o tom, že partner má bokovku. Keď som sa ho pred pár dňami zo srandy opýtala, či ma podvádza, okamžite ma zahrnul vyznaniami lásky, vyzdvihol moje kvality a presvedčivo vyhlásil, že žiadnu inú ženu nechce, pretože vo mne našiel všetko. Neverím mu. Okrem jeho telefónu a chýbajúcich správ - hoci približný čas, keď mu prichádzali poznám, ďalšie podozrenie nemám. Správa sa rovnako, záujem javí aj o intímnosti so mnou, nehádame sa. Rozpráva mi, že som krásna a čaká nás skvelá budúcnosť.

Do Miloša sústavne rýpem. A verte mi, že najradšej by som sa mu so svojimi obavami zdôverila, ale celkom určite by sa hneval a možno vzťah ukončil. Alebo sa k nevere naozaj aj priznal? Ťažko povedať. No minimálne mne by pravda určite pomohla. Táto hnusná neistota, keď človek dúfa, že jeho životná láska je len zaneprázdnená a nie neverná, je podľa môjho názoru horšia. Prípadne platí skôr, čo oči nevidia, srdce nebolí?

Čitateľka Ľubka

- - Inzercia - -